Budova mlyna bola v minulosti rozdelená na obytnú a prevádzkovú časť. Obytné priestory boli situované pozdĺž čelnej fasády, prevádzkové priestory sa nachádzali v zadnom trakte objektu so samostatnými vchodmi. Nachádzali sa tu mlecie a pomocné zariadenia na prípravu rôznych druhov múky.
Pôvodné mlecie zariadenie vodného mlyna tvorili mlecie kamene s priemerom približne 1 m. Umožňovali dosiahnuť výkon 40 až 50 kg zomieľaného zrna za hodinu, zomleté produkty sa osievali na ručných sitách. K zmene technológie mletia došlo po prestavbe mlyna v roku 1739. V mlyne boli inštalované pravdepodobne dva mlecie žarnovy. Zdrojom energie boli vodné kolesá, ktorými sa dosiahlo zvýšenie výkonu mletia až 120 kg za hodinu.
Na prelome 18. a 19. storočia došlo k modernizácii zariadenia využívaním korčekových elevátorov slúžiacich na vertikálnu dopravu obilia. Jednotlivých druhy múky boli ručne premiešavané v drevených múčniciach pomocou drevených lopát a plnené do vriec. Približne v 1. štvrtine 20. storočia bola časť kamenných mlecích zariadenínahradená valcovými stolicami. Modernejšie vysievanie a triedenie meliva zabezpečovali hranolové osievače. Na presun meliva boli v podstatnej miere využité prenosové korčekové elevátory, čím sa celý proces mlynskej technológie značne zmechanizoval.
Do roku 1930 bolo využívanie vodnej energie pomocou dvoch drevených kolies cez horný náhon. Po tomto roku bolo jedno koleso odstránené . Od roku 1930 bola hnacia sústava mlyna bola popri vodnej sile poháňaná aj pomocným elektromotorom. Pohon mlyna elektromotorom slúžil aj ako náhradný zdroj energie v prípade nedostatku vody. Zariadenie pracovalo ako periodický mlyn na zomieľanie pšenice, raže a jačmeňa. V 50. rokoch 20. Storočia boli pre zlepšenie technológie mletia, dopravu a presun výrobkov namontované ďalšie pomocné zariadenia ako ventilátory, valcová miešačka a dopravné šneky. Na takto skompletizovanom zariadení pracoval mlyn pri zomieľaní chlebového obilia až do roku 1959.
