Habánski keramikári v Sobotišti ovládali tri druhy keramickej výroby: kachliarsku, džbankársku a hrnčiarsku. Sobotište sa preslávilo ako jedno najznámejších stredísk produkcie habánskej fajansy. Okrem fajansy vyrábali aj tzv. hrnčinu a stavebnú keramiku (dlaždice, farebná mozaika, vodovodné potrubia , kachlice).
Počiatky fajansy v Sobotišti súvisia pravdepodobne s vysťahovaním novokrstencov z Moravy v roku 1622. Archeologické nálezy keramiku zo staršieho obdobia v Sobotišti nepotvrdili. Sobotištská fajansa vynikala jasnou lesklou glazúrou modrej, žltej, zelenej a fialovej farebnosti. Zvlášť preslávené boli produkty so žltou glazúrou so špecifickým opálovým leskom.
Sobotištské dielne dosiahli vrchol produkcie v 17. storočí. Zachovalé produkty dokladujú vynikajúcu remeselnícku zručnosť kvalitou výrobkov aj samotným výtvarným prevedením z pohľadu kompozície, dekorácie, ornamentiky a farebnosti. V 18. storočí produkcia poklesla, od 1.polovice 19. storočia dielne postupne zanikali.
Novokrstenecká fajansa (1622-1685) a keramické produkty zo Sobotišťa
Označovaná aj ako bratský riad, alebo huterský biely riad (Brüderisches Geschirr). Najstarší písomný doklad o sobotišskej fajanse pochádza z roku 1628. Je ním korešpondencia Karola staršieho zo Žerotína so sobotišským predstaveným obce Waltinom Winterom. Moravský šľachtic si objednal fajansový súbor a doplnky k stolovaniu s podotknutím, že má ísť o rovnaké weisse Erdgefäss, aké poslali jeho manželke v minulom roku. Z uvedeného vyplýva, že už v roku 1627 bola produkcia fajansy v Sobotišti zabehnutá.
Medzi najstaršími fajansovými výrobkami zo Sobotišťa sú zastúpené džbány rôznych tvarov, veľké oválne taniere, misky a podnosy s prelamovaným dnom. Najstaršie zachovalé džbány majú vypuklé bruško s úzkym nižším hrdlom, jedným uchom, bielou glazúrou a jednoduchým maľovaným rastlinným ornamentom najmä žltej a modrej farebnosti. Ďalej džbány s vypuklým bruškom s bohatším maľovaným rastlinným dekórom a užším hrdlom s cínovým poklopom. Menšie džbánky s bielou glazúrou, jednoduchým rastlinným dekórom a datovaním. Ďalej misky rôzny tvarov, holby, svietniky. Osobitou skupinou sú lekárnické nádoby, tzv. albarelá rôznych tvarov, fľaše s cínovými uzávermi a mištičky, holby s cínovým vekom. K majstrovským dielam patria misky a podnosy na nôžke so širokými prelamovanými okrajmi, nazývané aj šály. Z výzdobných techník sa uplatňujú maľované vzory na bielom podklade, vykrajovanie a tzv. rebrovanie.
Do polovice 17. stor. sa uplatňovali iba rastlinné výzdobné motívy, po uvoľnení predpisov v novokrsteneckom spoločenstve sa povolili maľby zvierat, vtákov a stavieb. Z rastlinných vzorov sa uplatnili najmä tulipány, ruže, klinčeky, z ovocia hrušky a granátové jablká. Zoomorfné motívy reprezentovali najmä jelene a vtáctvo. Po zrušení kolektívneho hospodárenia v r. 1685 sa výzdobná keramická škála obohatila o ľudské postavy, šľachtické a cechové erby.
