Produkcia 17. storočia
tzv. habánska fajansa, klasická habánska fajansa (1685-1730)
Bola inšpirovaná staršími renesančnými motívmi aj mladšími prvkami delftských vzorov. Z ornamentov sa uplatňovali rôzne štylizované kvetované vzory, aj vzory geometrické a architektonické. Objavujú sa aj nové kvetinové výzdobné prvky (klinčeky, tulipány, konvalinky, cyprusy) ovplyvnené priamym stykom sobotištských novokrstencov s Turkmi. Obľúbenou farbou glazúry bola okrem bielej aj svietivo žltá. Z tohto obdobia sa zachovali džbány rôznych tvarov a veľkostí, formované oválne misy, štvorhranné šálky s uškami, menšie nádobky, mušľovité misky, oválne hlboké misky s nožičkami a otvormi na dne, taniere, štvor a šesťhranné kanvice a nádoby s použitím bielej, fialovej, zelenej a žltej glazúry.
Produkcia 18. storočia
tzv. slovensko-habánska keramika (1730-1780)
Keramická tvorba potomkov novokrstencov prechádzala od 18. storočia výraznými zmenami. Ukončením spoločného hospodárenia boli novokrsteneckí remeselníci viac odkázaní na zákazníka z ľudových vrstiev – remeselníkov a roľníkov. Vplyvom domácej ľudovej produkcie začali vo väčšej miere zobrazovať antropomorfné a zoomorfné motívy. Zo zvieracích motívov to boli zobrazenia jeleňa, líšky, raka, rýb, zajaca. Z figurálnych motívov postavy oráča, pohoniča so záprahom alebo gazdu. Produkovalo sa veľké množstvo cechových džbánov zdobené symbolmi daného remesla, menami majiteľov s dátumami vyhotovenia. Vyrábali sa hlavne džbány a rôzne druhy dutej keramiky. Namiesto džbánu so širokým hrdlom určeným na rýchly konzum vína, bol obľúbený tzv. debnený džbán s uzavretým vrškom známy aj pod menom sova. Tvarovo sa rozšíril aj pyskatý džbán (džbán s výlevkou), ktorý nahradil džbány s cínovým vrchnákom.
Napriek silnému vplyvu blízkej holíčskej manufaktúry (1736-1827) založenej F. Lotrinským sa sobotištskí majstri pridŕžali svojich tradičných vzorov. Od druhej polovice 18. storočiadoznievajú novokrstenské tradície.
Produkcia 19. storočia
Obdobie slovenskej ľudovej fajansy (koniec 18. storočia – 19. storočie), tzv. posthabánska fajansa
Výroba keramiky sa podriaďovala sa novotám a požiadavkám zákazníkov, kým predtým bola viazaná na vopred schválené tradičné vzory. Silná konkurencia západoslovenskej produkcie a odchod viacerých remeselníkov spôsobili v Sobotišti postupný úpadok keramickej produkcie a väčšina dielní v priebehu 1. polovice 19. storočia zanikla.
Toto obdobie charakterizuje výroba veľkého množstva cechových džbánov. V tvaroch sa začal uplatňovať krčah (vyvinul sa z uzavretého džbánu sova), ktorý zdobil najmä rastlinný dekór, niekoľko základných geometrických prvkov (čiara, bodka, vlnovka, krúžok), prípadne ich kombinácia. Tvary tanierov so širokým okrajom sa postupne skrátili na typ s úzkym okrajom a širokým dnom. Architektonické motívy predstavovali rôzne fiktívne pagody zelenej alebo modrej farebnosti, neskôr aj motívy domácich architektúr. Rastlinné motívy sa uplatňovali najmä prostredníctvom kvetov (tulipány, ruže, klinčeky) a v ovocí (granátové jablká, hrušky). Vyznačovali sa symetrickou kompozíciou, veľkoplošnosťou, renesančným tvaroslovím a kontúrovaním. Zo zoomorfných motívov to boli predovšetkým vtáčiky v zjednodušenej podobe (doplnené kvetmi) a jelene v žltej farebnosti (zobrazené vo výskoku alebo so zdvihnutou ľavou prednou nohou).
