Novokrstenci nosili istý druh mestského odevu, odlišný od širších vrstiev dedinského obyvateľstva. Ich odev bol veľmi jednoduchý, šatstvo plnilo výlučne praktickú funkciu. Oblečenie bolo prideľované do užívania, nie však ako osobný majetok. Pestrá farebnosť odevu sa nepripúšťala, z farieb dominovali čierna, hnedá a šedá.
Najstarším vyobrazením rodiny novokrstencov je drevorytina Ch. Erharda z roku 1588. Zachytáva muža, ženu a dieťa, na pozadí s obydlím s typickou vysokou slamenou strechou. Muž má oblečený vestový kabát so širokými dlhými jemne nazberanými rukávmi, od pása nadol skladaný do pozdĺžnych záhybov. Strihom je úzky do pása, smerom na dol sa rozširuje, dĺžkou je nad kolená. Krátke nohavice nad kolená zakrýva kabát. Pančuchy v dolnej časti nôh sú pod kolenami uviazané na mašličku, na nohách má ľahké kožené topánky. Žena má krátky kabátik strihom do pása so širokými, v prieramkoch nazberanými rukávmi. Na dlhej skladanej, v páse husto nazberanej sukni sa nachádza nezdobená dlhá svetlá zástera s uväzovaní, na nohách má kožené topánky. Dieťa má odev podobný ako muž. Všetci traja majú na hlavách vysoký plstený čierny klobúk so širokou strieškou.
Po asimilácii s miestnym obyvateľstvom zanikol aj odlišný výzor šiat. V 19. storočí nosili ženy dierkované topánky so šnúrkou, pančuchy, sukne s prišitým vrchným dielom, v zime kacabajky a šatky. Chlapci nosili látkové nohavice a kabáty, v letnom počasí slamené klobúky. Od prvej polovice 20. storočia sa podoba mužského a ženského odevu prispôsobila konfekčnému odievaniu širšej vrstvy obyvateľov.
