Špecifikom tradičného staviteľstva novokrstencov boli domy s vysokou strešnou konštrukciou nazývané habánske strechy. Pokrývali ich slamenými šindľami – doškami, ktoré boli napustené hlinou. Tento typ strechy umožňoval lepšie využitie podkrovných priestorov, ktoré boli obývané počas celého roka. K ich výhodou bola odolnosť voči ohňu, dobré tepelno-izolačné vlastnosti.
Materiálom na výrobu slamených šindľov boli slama a hlina. Zhotovovali sa vo formách nazývaných mustry. Boli to úzke drevené dosky približne 120 cm dlhé a 60-70 cm široké. Na prípravu došiek sa používala dlhá rovná ražná slama, ktorú očistili a vymlátili cepmi. Hrsť slamy sa zviazalo povrieslom približne v polovici jej dĺžky. Do mustry sa následne vložili dve-tri viazanice po priehradku s klasom smerom von z formy. Časť slamy prečnievajúcu cez priečku namazali hrubou vrstvou blatistej hliny. Na to položili nové viazanice až po okraj ponad priehradku a opätovne poliali blatom . V mieste, kde bolo povrieslo, preložila sa naprieč palička nazývaná špajdeľ s priemerom 1,5 cm, ktorá prečnievala na obidvoch koncoch. Nezamazaný klas došiek sa prehol ponad špajdeľ a doskou sa zasekal do blata širšej časti došky. Takto pripravený šindeľsa priviazal na drevené laty, popribíjané na krovoch vo vzdialenosti 30-35cm.
Stranu, ktorou bol šindeľ obrátený k doske formy, kládli navrch, vymazaná strana horná zostala naspodku. Tak vznikli na streche schodky. Šindle sa k sebe natĺkli kyjaničkou (podobný nástroj používali košikári pri pletení košín do voza), aby medzi šindľami nevznikli fuky (medzery). Liesková tyčka zostala v šindli, dosky zo spodnej časti nepribíjali. Šindle kládli na strechu smerom od odkvapu k hrebeňu, tesne vedľa seba, slamovou vrstvou hore. Hrebeň strechy spravili tak, že na medzeru medzi najvyššími radmi obidvoch strán strechy nahádzali mrvenú slamu, ktorú namazali zvrchu blatom. Zasekala sa do najvyšších radov šindľov, aby bola ťažká a odolávala vetru. Šindle na hrebeni spojili z oboch strán strechy tesne k sebe a spoj zaplnili kalenicou, riedko vymiesenou hlinou. Na záver strechu zvnútra ešte raz nahladko vymazali hlinou, až vznikol hladký strop, a vybielili. Keďže ťažká krytina vyžadovala pevnú konštrukciu, múry boli v rohoch často zosilnené šikmými masívnymi piliermi. Posledným výrobcom tzv. habánskych striech v Sobotišti bol Anton Pullman, od ktorého sa zachoval aj podrobný opis ich výroby z roku 1944.
