Cenným zdrojom, z ktorého sa dozvedáme o histórii a štruktúre novokrsteneckých obcí sú ich písomné pamiatky. Patria sem kroniky, listy a kázne zakladateľov a starších (epištoly), teologické a biblické spisy, spevníky, poriadky (Ordnungen) a písomná komunikácia s vrchnosťou a ostatnými novokrsteneckými dvormi.
Potom, ako sa Sobotište stalo centrom novokrstencov, preniesol sa sem aj z Moravy archív. Vorsteher (biskup) Andreas Ehrenpreis (1639-1662) popri pastoračných a teologických listoch vydal niekoľko poriadkov (Ordnungen). Regulácia života novokrstencov formou napomínaní a varovaní existovala u novokrstencov prakticky od ich vzniku. Za obdobie rokov 1633-1655 vydal A. Ehrenpreis minimálne 17 poriadkov. (Celkovo ich poznáme 37). Väčšina z nich sa venovala konkrétnej oblasti a bola adresovaná určitým skupinám ako kúpeľníkom (1633, 1637, 1654), nožiarom (1641, 1650, 1655), hrnčiarom (1642), mlynárom, správcom zásobovacích skladov, správcom dvora, nakupovačom, krajčírkam, povozníkom a roznášačom jedla (1640), pre správcov ovocných stromov a viníc (1651). Viaceré poriadky boli takmer doslovným zopakovaním už vydaných poriadkov, iné boli doplnené a aktualizované na vtedajšie okolnosti. Druhým typom boli poriadky, ktoré upravovali život celého spoločenstva (Gemeindeordnungen). Vyvrcholením celej Ehrenpreisovej reformy je všeobecný poriadok z roku 1651. Tento sa potom každoročne celý čítal v každom novokrsteneckej dvore.
Vzhľadom na rezervovaný až odmietavý postoj spoločnosti voči novokrstencom väčšinu svojich diel šírili len formou rukopisov. Používali po nemecky tlačené protestantské biblie.
Podľa doterajších poznatkov si sobotištskí novokrstenci viedli nepretržite písomné záznamy od roku 1591. Zo staršieho obdobia sa však nezachovali.
Počas rekatolizácie v rokoch 1758 až 1780 bratom boli písomnosti skonfiškovaná, respektíve zničené. Časť kníh sa podarilo novokrstencom schovať a tak ich zachrániť pred konfiškáciou. Koncom 19. storočia našli v podkroví jedného habánskeho domu skrýšu s knihami a taktiež po 1. svetovej vojne. V apríli roku 1961 objavili v stene habánskeho domu bývalej hrnčiarskej rodiny Müllerovcov zamurované novokrstenecké spisy z prelomu 17. a 18. storočia, zabalené v plátenných obaloch. Spisy patrili poslednému sobotištskému biskupovi Zachariášovi Walterovi. Knihy boli pozostatkom knižnice sobotištských služobníkov Slova, ktorá sa sústreďovala od konca 16. storočia. Časť z nich zreštaurovali v rokoch 2001 a 2003.
