Novokrstenci boli zručnými remeselníkmi, najmä nožiarmi, kováčmi, stolármi, kolármi a garbiarmi. Boli vychýrení kachliari, hrnčiari a džbankári. Miestni obyvatelia ich nazývali aj majstrami storakých remesiel. Venovali sa tiež mlynárstvu, roľníctvu a vinohradníctv. Boli známymi ako felčiari a ránhojiči, ženy pôsobili ako opatrovateľky.
Agrárna kultúra a vinohradníctvo
Poľnohospodárstvu a chovu dobytka sa nevenovali v takom rozsahu ako remeslám. Po zrušení poddanstva v roku 1848 mnohí zemania odpredávali pôdu a medzi kupcami boli aj viacerí potomkovia novokrstencov. Vlastnili a zakladali vinohrady. „Habánske“ vinohrady v Sobotišti sa nachádzali v lokalite nad Šlachovcom a v Seničkách. Na uskladnenie vína a úrody budovali rozsiahle pivnice. Dodnes sú zachované pri Klúčárni aj v bývalých vinohradoch. Po rozšírení filoxéry v 2. polovici 19. storočia väčšina viníc v Sobotišti zanikla.
Lekárstvo, ránhojičstvo a opatrovateľstvo
V oblasti zdravotníctva zohrali novokrstenci dôležitú úlohu. Do medicíny vniesli mnohé prvky v čase, keď bol nedostatok školených lekárov. Zaoberali sa prevažne internou medicínou, pri liečbe používali liečivé rastliny, byliny a lieky zhotovené podľa vlastných predpisov. Pri diagnostike a liečbe veľmi dobre aplikovali poznatky z osobnej praxe ,ústneho podania iných lekárov zo spoločenstva aj z oblasti iných prírodných vied.
Pestúnky a opatrovateľky tvorili v spoločenstve novokrstencov osobitnú skupinu a boli vyhľadávanými osobami v šľachtických rodinách. Najviac ich pochádzalo zo Sobotišťa a Veľkých Levár.
