Spoločenstvo novokrstencov – bratstvo (Bruderschaft) bola samostatná sociálo-ekonomická jednotka. Jej členovia sa riadili osobitými náboženskými zásadami. V hospodárskej a sociálnej oblasti bola rovnosť základným organizačným princípom. Sociálna organizácia dvorov však prešla viacerými zmenami, ktoré ovplyvnili ekonomické, politické a sociálne činitele. Po roku 1622 sa Sobotište stalo sídlom habánskeho biskupa a významným spoločenským centrom novokrstencov na Slovensku.
Obyvatelia dvora sa riadili poriadkom s presne vymedzenými právami a povinnosťami. Jednotlivé domácnosti viedli hospodári (Haushalter). Spravovali sklady potravín, vydávali šatstvo, obstarávali suroviny a dozerali na poriadok. Hnuteľný i nehnuteľný majetok členov mala bratská obec v spoločnom vlastníctve. Odev a pracovné nástroje dávala jednotlivým členom a výrobcom do dlhodobého užívania. Osobné predmety po smrti jednotlivca pripadli dvoru. V jedle a pití sa dodržiavala striedmosť, výdatnejšie jedlá dostávali ťažšie fyzicky pracujúci a deti. Strava sa podávala štyrikrát denne v spoločnej kuchyni. Muži sedeli na jednej a ženy oddelene na druhej strane jedálne, vyhradené stoly boli pre remeselníkov.
Manželského partnera si uchádzači volili v rámci obce alebo zo susedných bratských dvorov. Manželstvá sa neuzatvárali podľa slobodnej voľby a nesmeli sa uzatvárať až do štvrtého stupňa príbuzenstva. Uchádzač svoj úmysel oženiť sa predniesol starším, ktorí mu na najbližšej celo-obecnej schôdzke predviedli tri nevesty. Z nich si mal zvoliť, ktorá sa mu najviac pozdávala. Ak si nevybral, s návrhom na ženbu mohol prísť až o rok. Manželia bývali v pridelených komôrkach v podkroví nad dielňami. Počas dňa sa nestretávali, venovali sa svojim povinnostiam. Po narodení dieťaťa sa matke venovala osobitá pozornosť (výdatná strava, nápoje a pod.) Po ukončení šestonedelia sa žena vracala k svojej práci.
Počas dojčenia mohlo dieťa zostať pri matke najdlhšie do dvoch rokov. Následne ho rodičia odovzdali do tzv. malej školy (Klanaschuel),kde bolozverené sestrám ustanoveným na výchovu malých detí. Spávali pod ich dozorom v osobitných izbách. Po dovŕšení piateho až šiesteho roku zverili deti do rúk učiteľovi do tzv. veľkej školy (Essenschuel). Školské vzdelanie dostalo bez rozdielu každé dieťa. Deti boli vedené k oddanosti, pokore, čestnosti a statočnosti.
