906 05 Sobotište, Slovakia
+421 34 628 21 02
info@muzeumhabanov.sk

Podoby obytného domu novokrstencov

Pôvodné domy novokrstencov sa výrazne odlišovali od miestnej architektúry. Mali široký pozdĺžny pôdorys so zložitým členením vnútorných priestorov. Boli to tzv. veľkodomy, ktoré združovali obytné a výrobné priestory, pričom v nich bývalo a pracovalo niekoľko desiatok ľudí.

Steny domov boli budované z rozmerných surových tehál alebo nabíjané z hliny. Charakteristická bola vysoká, rozložitá, lomená strecha so silným krovom, pokrytá špecifickou slamenou krytinou. Na prízemí sa nachádzala spoločná dielňa, kuchyňa a jedáleň. V podkroví boli v dvoch úrovniach umiestnené ďalšie dielne a malé izbietky kammerle, ktoré slúžili na spanie aj na uskladnenie surovín a remeselných výrobkov. V podkroví centrálnej budovy sa nachádzali izby predstavených dvora. V domoch remeselníkov sa na prízemí nachádzali dielne, sklady materiálov a výrobných prostriedkov. Súčasťou každého dvora boli aj hospodárske budovy (sklady, maštale, stodoly, sklepy). Centrom dvora bola budova s kuchyňou a spoločnou jedálňou, ktorá slúžila aj ako modlitebňa.

Po rozpade kolektívneho vlastníctva v 17. storočí si jednotlivé novokrstenecké rodiny stavali hospodársky samostatné domy, pričom si od tradičnej ľudovej architektúry naďalej zachovávali odlišnosť. Mali podobu širších pozdĺžnych domov s vysokou strechou pokrytou slamenými dochovnicami a obytným podkrovím. Stavali sa do začiatku 19. storočia. Dominovala v nich veľká miestnosť najčastejšie slúžiaca ako dielňa, pri ktorej bol pitvor s čiernou kuchyňou a otvoreným komínom. V čiernej kuchyni sa nachádzala pec s ohniskom a vykurovali sa odtiaľ aj kachľové pece umiestnené v susedných miestnostiach. Na prízemí sa nachádzala aj jedáleň a komora.

Od prvej polovice 19. storočia do začiatku 20. storočia budovali potomkovia novokrstencov úzke, obdĺžnikové, prevažne troj-štvorpriestorové domy so vstupným pitvorom, jednou alebo dvomi obytnými izbami a komorou. Stavali ich z nepálených tehál (tzv. kotovice) na kamennej podmurovke. Stropy miestností boli trámové, dlážky hlinené alebo palubové. Do podkrovia sa vstupovalo schodmi z pitvora. Zotrvávajúcim znakom boli vysoké strechy s lomeným krovom pokryté slamenými dochovnicami. Podkrovie bolo ako u starších objektov priečne členené na miestnosti.